Andrej Hlinka, politik, kňaz a národovec, sa narodil 27.9.1864 v Černovej pri Ružomberku a zomrel 16.8.1938 v Ružomberku. V roku 1883 bol prijatý do kňazského seminára v Spišskej Kapitule a v roku 1889 bol vysvätený za kňaza. Od roku 1901 bol vo vedení Slovenskej národnej strany a neskôr založil Slovenskú ľudovú stranu, od roku 1925 známu ako Hlinkova ľudová strana. Práve jeho politická strana a činnosť prispeli k posilneniu slovenskej národnej politiky viac než kedykoľvek predtým. Bojoval za porážku alkoholizmu, chudoby a úžery. Bol proti povinnému používaniu maďarčiny (prichádzal s ňou do stretu v kňazskom seminári), aj za spravodlivosť v mnohých oblastiach. S rokom 1907 sa spája Černovská tragédia. Hlinka bol v tom čase vo väzení. Nemohol byť pri plánovanom vysvätení kostola a nahradiť ho mal maďarsky hovoriaci kňaz. Protest miestnych vyústil do konfliktu so žandármi, ktorí zastrelili 15 ľudí a ďalších zranili. Udalosť zarezonovala v Európe a pripomenula v nej prítomnosť slovenského národa v jej srdci. Hlinkove celoživotné úsilie venované slovenskému národu je pritom nutné chápať v kontexte dejín, v ktorých neexistovali žiadne výrazné podmienky na dosiahnutie väčšej slobody jazyka, národa, alebo úspechu jeho ďalších snažení. Založil Ľudovú banku. 30. októbra 1918 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v Martine a prispel k formovaniu spoločného štátu Česka a Slovenska.
V historických súvislostiach sa jeho meno spájalo s Hlinkovou gardou, polovojenskou organizáciou zriadenou vládnou stranou počas Slovenského štátu a organizáciou Hlinkova mládež, na ktoré však nemal žiaden vplyv. Kult jeho osobnosti bol v tom čase veľmi silný. Spájal sa s dôverou ľudu a v tom čase bol dôveryhodnou značkou, ktorú bolo možné v rukách politikov ľahko zneužiť. Stalo sa tak najmä postupným prideľovaním právomocí gardistom. Je potrebné pripomenúť rok úmrtia Andreja Hlinku, ktorý sa zhoduje so založením Hlinkovej gardy, do ktorej činnosti už Hlinka nemal ako zasiahnuť. Počas komunizmu bolo jeho meno tabu. Silná propaganda ho takmer úspešne vymazala z dejín. Jeho rodný dom v Černovej, sa k nemu mohol otvorene priznať až po „Nežnej revolúcii“. V porevolučných rokoch sa Hlinkovo meno vrátilo do učebníc a jeho podobizeň bola vyobrazená na 1000 korunovej bankovke. S jeho menom je spojené aj štátne vyznamenanie udeľované prezidentom republiky.
Autorom návrh je Mgr. art. Jozef Česla.
Hlavným motívom je portrét Andreja Hlinku z neskoršieho obdobia života. V spodnej časti polkruhu je symbolicky použitá lipová ratolesť a štátny znak Slovenskej republiky. V hornej časti polkruhu je použitý citát " Za boha život - za národ slobodu", ktorý sa objavoval v minulosti na minciach a bankovkách. Na pozadí portrétu je kompozične vložená guilloche vytvorená z kombinácie obrysov štátneho znaku. V pravej časti kompozície je aplikovaný "Kvet ruže so šípom" - časť kresleného erbu mesta Ružomberok z roku 1908. Pod erbom je podpis - autogram Andrej Hlinka.
Vydanie ANDREJ HLINKA Náklad: 5000 ks Cena: 3,- € Termín predaja: 3.4.2022 Miesto predaja: Informačné centrum Ružomberok
A. Bernoláka 1
034 01 Ružomberok www.visit.ruzomberok.sk
